V odporúčaní Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie členské štáty EÚ dospeli k záveru, že viacjazyčnosť je jednou z ôsmich kľúčových kompetencií potrebných na osobné naplnenie, zdravý a udržateľný životný štýl, zamestnateľnosť, aktívne občianstvo a sociálne začlenenie.
Napriek tomu však ešte stále priveľa Európanov ukončuje školskú dochádzku bez praktických znalostí druhého jazyka.
Z prieskumu jazykových zručností 2011 – 2012, ktorý sa uskutočnil v 14 krajinách EÚ, vyplynulo, že:
- 42 % testovaných 15-ročných žiakov dosahuje v prvom cudzom jazyku úroveň nezávislého používateľa (úroveň B1/B2 spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky),
- 25 % z nich dosiahlo rovnakú úroveň v druhom cudzom jazyku,
- 14 % žiakov nemalo ani len základné vedomosti z jedného cudzieho jazyka.
Z týchto dôvodov si EÚ ako kľúčovú prioritu stanovila za cieľ zlepšiť výučbu a učenie sa jazykov v ranom veku. Ministri školstva EÚ prijali 22. mája 2019 odporúčanie Rady o komplexnom prístupe k výučbe a učeniu sa jazykov.
Význam jazykového vzdelávania v ranom veku sa zdôrazňuje aj v odporúčaní Rady o vysokokvalitných systémoch vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve.
Zlepšenie jazykových kompetencií
Stratégia posilnenia jazykového vzdelávania na úrovni EÚ je stanovená v odporúčaní Rady o komplexnom prístupe k výučbe a učeniu sa jazykov. V odporúčaní sa členské štáty dohodli, že:
- budú podporovať učenie sa jazykov tak, aby všetci mladí ľudia získali v rámci povinnej školskej dochádzky znalosť aspoň jedného ďalšieho európskeho jazyka okrem jazyka, resp. jazykov, v ktorých sa uskutočňuje vyučovanie,
- budú motivovať študentov, aby si osvojili ďalší (tretí) jazyka na úrovni, ktorá im umožní komunikovať so stupňom plynulosti meraným podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (CEFR) Rady Európy,
- budú podporovať rozvoj komplexných prístupov na zlepšenie výučby a učenia sa jazykov na vnútroštátnej, regionálnej, miestnej úrovni, ako aj na úrovni jednotlivých škôl,
- zavedú do vzdelávania a odbornej prípravy koncepciu jazykového povedomia, ktorá poskytuje inkluzívny rámec pre učenie sa jazykov, pri zohľadnení jazykových zručností jednotlivcov,
- zabezpečia, aby malo viac učiteľov jazykov možnosť absolvovať štúdium v zahraničí,
- identifikujú a budú propagovať inovatívne, inkluzívne a viacjazyčné učebné metódy, pri ktorých sa využijú celoeurópske nástroje a platformy, ako napríklad portály School Education Gateway či eTwinning
V pracovnom dokumente útvarov Komisie sa uvádzajú vedecké a faktické súvislosti, z ktorých vychádza odporúčanie.
Viacjazyčné triedy
Deti migrantov prinášajú v celej EÚ do tried množstvo nových jazykov a jazykových zručností, ktoré sú potenciálnym prínosom pre jednotlivcov, školy a spoločnosť.
V EÚ ako celku sa takmer 10 % všetkých študentov učí v inom než materinskom jazyku, hoci medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ existujú výrazné rozdiely – od 1 % v Poľsku po 40 % v Luxembursku.
Vyvstáva preto otázka, ako najlepšie využiť potenciál spočívajúci v jazykovej rozmanitosti v EÚ. Existujú dôkazy o tom, že deti migrantov vo všeobecnosti dosahujú v základných zručnostiach slabšie výsledky ako ich rovesníci.
Školy musia upraviť svoje vyučovacie metódy tak, aby sa deti z iného jazykového a kultúrneho prostredia mohli zapojiť do vyučovania a aby tak všetci študenti mohli na školách prosperovať.
Témam jazykovej rozmanitosti na školách, viacjazyčných tried a rozvoja jazykového povedomia na školách sa bližšie venuje nová iniciatíva s názvom Cesta k úspechu v škole.