Zahŕňa:

• podporu fyzického a duševného zdravia,
• rozvoj sociálnych a emocionálnych kompetencií,
• posilnenie schopnosti žiakov a pedagógov prijímať zdravé rozhodnutia,
• vytváranie priaznivého prostredia, ktoré podporuje pozitívne vzťahy, spoluprácu, vzdelávanie a osobný rozvoj.

Wellbeing alebo dobrý stav duševného zdravia je dynamický stav, v ktorom ľudia dokážu realizovať svoj vlastný potenciál, pestovať vrodené vlohy, rozvíjať svoje schopnosti a zvládať každodenný stres.

 Wellbeing v škole znamená

• aktívne a zmysluplné zapájanie sa do akademických a spoločenských aktivít,
• pozitívny pocit identity, schopnosť riadiť svoje myšlienky a emócie, pocit sebavedomia, sebaúčinnosti a samostatnosti,
• budovanie a udržiavanie pozitívnych vzťahov s učiteľmi a rovesníkmi, ktoré sú založené na vzájomnej podpore,
• pocit bezpečia, ocenenia a rešpektu,
• pocit príslušnosti k triede a škole.

Klesajúca úroveň zručností a zhoršovanie duševného zdravia

Najnovšie výsledky Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) poukazujú na znepokojujúci pokles základných zručností a narastajúce vystavenie študentov šikanovaniu. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je stav duševného zdravia dospievajúcich v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami v súčasnosti na horšej úrovni. 

Nárast šikanovania

Výskum ukázal, že šikanovanie (vrátane kybernetického šikanovania) je rozšírený jav, ktorý má ničivé dôsledky na zdravie a akademické výsledky žiakov a študentov a zvyšuje riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky.

Riziká pre učiteľov

Takisto dochádza k výraznému poklesu wellbeingu učiteľov [pdf] a nárastu miery vyhorenia a stresu z dôvodu nových výziev, ktorým musia učitelia čeliť bez primeraných zdrojov, odbornej prípravy a podpory. To môže mať negatívne dôsledky na ich zdravie, sebaúčinnosť a vyučovacie postupy. Tieto faktory zvyšujú pravdepodobnosť odchodu z povolania.

Zapojenie celej školy

Celoškolský prístup je jedným z účinnejších spôsobov podpory wellbeingu detí a mladých ľudí.

V stratégiách, v ktorých sa využíva celoškolský prístup, sa školy, rodiny a komunity považujú za vzájomne prepojené subjekty ekosystému, ktorý má vplyv na žiaka či študenta. Znamená to, že rozhodnutia a opatrenia sa môžu prijímať na viacerých úrovniach tohto ekosystému súčasne.

Celoškolský prístup buduje aj silnejšiu spoluprácu medzi školou, miestnou komunitou a širokou škálou zainteresovaných strán vrátane:

• obcí, 
• ústavov zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, 
• mládežníckych organizácií,
• inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.

Zapojením všetkých častí školského ekosystému môžu celoškolské prístupy riešiť zložité otázky, na ktoré školy nemusia mať príslušné odborné znalosti. K týmto problémom často dochádza aj mimo školských priestorov a môžu zahŕňať:

• sociálno-ekonomické výzvy,
• kultúrnu a rasovú diskrimináciu,
• traumu a nepriaznivé skúsenosti z detstva,
• (kybernetické) šikanovanie a iné formy násilia.

Ďalšie materiály

Cieľom iniciatívy Cesta k úspechu v škole je podporiť lepšie vzdelávacie výstupy u všetkých vzdelávajúcich sa osôb a zároveň poukázať na jasné prepojenie medzi wellbeingom a úspechom v škole. 

Súbor informačných prehľadov pre školy ilustruje rôzne rozmery podpory „celosystémového, celoškolského prístupu“ k wellbeingu a duševnému zdraviu. 

Okrem týchto materiálov sú k dispozícii aj usmernenia pre tvorcov politík, pedagógov a vedúcich pracovníkov škôl z roku 2024 zamerané na problematiku wellbeingu a duševného zdravia v škole. Tieto usmernenia, ktoré vychádzajú z rozsiahlych znalostí a praktických skúseností skupiny expertov, obsahujú súbor 11 odporúčaní spolu s tipmi a inšpiratívnymi postupmi na rozvoj komplexných a integrovaných stratégií. Veľký dôraz sa kladie na prevenciu a zapojenie komunít mimo školského prostredia, najmä rodín, obcí a aktérov z iných oblastí politiky, ako je zdravotníctvo.