Prečo tvoríme európsky vzdelávací priestor?
Vzdelávanie predstavuje základný predpoklad osobného naplnenia a zamestnateľnosti, ako aj aktívneho zodpovedného občianstva. Má zásadný význam pre životaschopnosť európskej spoločnosti a hospodárstva. Prístup ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu je právom všetkých občanov, ktoré je zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv.
Pandémia ochorenia COVID-19 ďalej zvýraznila skutočnosť, že je nevyhnutné zabrániť tomu, aby štrukturálne prekážky brániace vzdelávaniu a rozvoju zručností ovplyvňovali vyhliadky občanov na zamestnanie a ich účasť na živote spoločnosti.
Európsky vzdelávací priestor bude fungovať v súčinnosti s Európskym programom v oblasti zručností a európskym výskumným priestorom s cieľom využiť príslušné znalosti, vďaka čomu sa stane základom pre oživenie a prosperitu Európy.
Prioritné oblasti pre spoluprácu
Európska komisia a členské štáty Európskej únie (EÚ) sa usilujú o dosiahnutie spoločnej vízie európskeho vzdelávacieho priestoru tým, že svoje úsilie zameriavajú na:
- zlepšovanie kvality a spravodlivosti vo vzdelávaní a odbornej príprave,
- učiteľov, školiteľov a vedúcich pracovníkov škôl,
- digitálne vzdelávanie,
- ekologické vzdelávanie,
- európsky vzdelávací priestor vo svete.
Zistite, čo EÚ robí v jednotlivých oblastiach vzdelávania:
Posilnený prístup k realizácii EVP
Myšlienku vytvoriť európsky vzdelávací priestor prvýkrát schválili európski lídri na sociálnom samite v Göteborgu vo Švédsku v roku 2017. Prvé balíky opatrení boli prijaté v rokoch 2018 a 2019.
Vďaka desaťročiam úzkej spolupráce sa už dosiahol významný pokrok:
- takmer 95 % detí absolvuje vzdelávanie v ranom detstve od veku 4 rokov,
- viac ako 40 % mladých dospelých má vysokoškolské vzdelanie,
- takmer 90 % mladých ľudí ukončuje školskú dochádzku s vyšším sekundárnym diplomom alebo sa následne zapíše do odbornej prípravy,
- 80 % čerstvých absolventov programu Erasmus+ získa zamestnanie počas menej ako troch mesiacov od ukončenia štúdia.
Tieto výsledky predstavujú výrazný pokrok, ale stále je potrebné vyvíjať ďalšie úsilie, najmä pokiaľ ide o:
- podiel 15-ročných so slabými výsledkami v čítaní, matematike, prírodných vedách,
- účasť dospelých na vzdelávaní.
V septembri 2020 Komisia načrtla vo svojom oznámení svoju obnovenú víziu európskeho vzdelávacieho priestoru a konkrétne opatrenia na jej dosiahnutie.
Rada EÚ reagovala uznesením z februára 2021 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave na obdobie 2021 – 2030.
V novembri 2022 Komisia uverejnila správu o pokroku pri vytváraní európskeho vzdelávacieho priestoru. V správe sa zdôrazňuje práca, ktorá sa doteraz vykonala, a výzvy, ktoré je ešte potrebné riešiť.
V roku 2023 došlo k preskúmaniu európskeho vzdelávacieho priestoru v polovici trvania.
Inštitúcie EÚ, členské štáty a príslušné zainteresované strany zhodnotili súčasný pokrok a zamysleli sa nad budúcimi výzvami a spôsobmi ich riešenia.
Ďalšie kroky
Závery preskúmania v polovici trvania sú podkladom pre prebiehajúce priebežné hodnotenie úsilia o vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru.
Hodnotiaca správa bude uverejnená v roku 2025.
Strategický rámec
Strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave prispeje k vytvoreniu európskeho vzdelávacieho priestoru tým, že:
- bude podporovať členské štáty EÚ pri ich reformách systémov vzdelávania a odbornej prípravy,
- posilní synergie s inými oblasťami politiky, ako sú výskum a inovácie, sociálna politika, zamestnanosť a mládež, ako aj s finančnými nástrojmi EÚ v záujme lepšej podpory vnútroštátnych reforiem,
- určí ciele a ukazovatele na usmernenie práce a monitorovanie pokroku.
Strategický rámec poskytuje základnú štruktúru spolupráce medzi členskými štátmi a kľúčovými zainteresovanými stranami v záujme naplnenia ich kolektívnej vízie.
Obsah a štruktúra systémov vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov zostávajú v právomoci príslušných vnútroštátnych a/alebo regionálnych orgánov.