Smerom k inkluzívnemu a prepojenému vysokoškolskému vzdelávaniu
Na to, aby sa systémy vysokoškolského vzdelávania stali inkluzívnymi a zodpovedali potrebám spoločnosti, je nevyhnutné poskytnúť vhodné podmienky, ktoré umožnia uspieť študentom z rôznych prostredí. Toto zachádza nad rámec otázky poskytnutia finančnej podpory pre znevýhodnené skupiny, aj keď pre študentov z prostredí s nízkymi príjmami má takáto podpora zásadný význam.
Na to, aby sa zabezpečilo, že študenti, ktorí začnú a ukončia štúdium na európskych inštitúciách vysokoškolského vzdelávania, budú odzrkadľovať rozmanitosť obyvateľstva Európy, je potrebné sa zamerať na zlepšenie prístupu k vzdelávaniu pre znevýhodnené a nedostatočne zastúpené skupiny a zvýšenie počtu študentov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním z týchto skupín. Vnútroštátne orgány a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by preto mali:
- osvojiť si celostný pohľad na spôsob organizovania prijímania, výučby a hodnotenia,
- zaviesť opatrenia na mentorstvo študentov a
- poskytovať akademickú aj neakademickú podporu.
Sľubný spôsob na dosiahnutie týchto cieľov predstavujú stratégie na pomoc znevýhodneným a nedostatočne zastúpeným študentom, ktoré im umožnia získať prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu a pokračovať v ňom. Na to, aby bolo vysokoškolské vzdelanie prístupnejšie, najmä pre dospelých študentov, sú potrebné aj flexibilné možnosti štúdia (skrátené alebo on-line) a ľahšie uznanie predchádzajúceho štúdia.
Prečo je začlenenie a prepojenie dôležité?
Aj vysokoškolské vzdelávanie musí zohrať úlohu pri riešení sociálnych a demokratických výziev Európy. To znamená postarať sa o to, aby bolo vysokoškolské vzdelávanie inkluzívne a aby boli jeho inštitúcie dobre prepojené so svojimi komunitami.
V prípade sociálnych skupín, ktoré majú najmenšie zastúpenie vo vysokoškolskom vzdelávaní, je vyššia pravdepodobnosť, že im budú chýbať základné zručnosti (schopnosť čítať a písať, schopnosť počítať a digitálna kompetencia), skúsenosti so samostatným učením sa a jasná predstava o tom, čo vysokoškolské vzdelávanie so sebou prináša. Navyše v prípade občanov zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia a občanov s migrantským pôvodom je ešte stále oveľa menej pravdepodobné, že začnú a ukončia vysokoškolské vzdelávanie. Stále pretrváva aj rodová segregácia podľa oblasti štúdia.
Čo doteraz urobila EÚ?
V rámci európskeho semestra Európska komisia monitoruje výzvy, ktoré súvisia s výsledkami v oblasti vysokého školstva v krajinách EÚ, ako aj pokrok pri plnení stanovených cieľov. Dôležitým pilierom bolonského procesu je aj posilnenie sociálneho rozmeru vysokoškolského vzdelávania, ako sa opätovne potvrdilo v parížskom komuniké z roku 2018.
V novom programe EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie sa Komisia zaviazala:
- nasmerovať podporu Erasmus+ tak, aby inštitúciám vysokoškolského vzdelávania pomohla rozvinúť a vykonávať integrované inštitucionálne stratégie pre začlenenie, rodovú rovnosť a študijné úspechy od prijatia na školu až po ukončenie štúdia, a to aj prostredníctvom spolupráce so školami a s poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy,
- presadzovať rozvoj a testovanie flexibilných a modulárnych študijných programov, ktoré podporujú prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu prostredníctvom osobitných priorít pre strategické partnerstvá v rámci programu Erasmus+,
- podporiť inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v ich zámere udeľovať študentom body v rámci Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS) za dobrovoľnícke a komunitné aktivity (na základe existujúcich pozitívnych príkladov),
- podporovať uznávanie kvalifikácií, ktorých držiteľmi sú utečenci, a tým im uľahčiť prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu.
Na získanie dôkazov o sociálnom rozmere vysokoškolského vzdelávania spolufinancuje Komisia projekt Eurostudent. Projekt zachytáva sociálne a ekonomické podmienky života študentov v Európe. V rámci projektu Eurostudent sa vykonávajú pravidelné prieskumy, do ktorých je zapojených viac ako 320 000 študentov, a samohodnotenia v 27 účastníckych krajinách európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania.
Štúdia Komisie sa zamerala na vplyv systémov prijímania na výsledky vysokoškolského vzdelávania, a najmä na spôsob, akým si školy, inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a samotní študenti vyberajú študijné programy. Na základe politík a stratégií týkajúcich sa organizácie sekundárneho vzdelávania a autonómnosti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v jednotlivých krajinách sa uskutočnilo mapovanie „výberových“, „otvorených“ a „zmiešaných“ systémov prijímania.
Hĺbkové prípadové štúdie z ôsmich krajín viedli k desiatim politickým odporúčaniam na podporu škôl a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pri výbere možných budúcich študentov a na pomoc študentom pri výbere inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a študijných programov. Polovica týchto odporúčaní sa môže prijať vo väčšine krajín, zatiaľ čo ostatné môžu viesť k pilotným iniciatívam s ďalším sprievodným výskumom.
Pracovná skupina ET2020 pre vysokoškolské vzdelávanie zorganizovala v apríli 2019 aktivity partnerského učenia, z ktorých vyplynulo, že hoci sociálne začlenenie patrí v členských štátoch EÚ medzi priority, existuje len veľmi málo vnútroštátnych stratégií a komplexných prístupov s dlhodobými politickými záväzkami týkajúcimi sa sociálneho začlenenia v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Politiky začleňovania v oblasti vysokoškolského vzdelávania by mali byť súčasťou širšieho rámca medziodvetvových politík. Kľúčom k zlepšeniu začleňovania je rozvoj, posilňovanie a rozširovanie väzieb medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a školami.
Politiky založené na dôkazoch, ktoré sú zamerané na podporu začleňovania v oblasti vysokoškolského vzdelávania, si vyžadujú investície v oblasti identifikácie znevýhodnených a cieľových skupín, merania pokroku pri dosahovaní cieľov, monitorovania plánovaných a neplánovaných účinkov politík začleňovania a analýzy zložitosti hlavných príčin. Potrebné sú aj väčšie investície do odbornej prípravy pracovníkov v oblasti vysokoškolského vzdelávania s cieľom zlepšiť a prispôsobiť vzdelávacie a vyučovacie postupy študentom zo znevýhodnených skupín.
Ako pomôcť študentom pri výbere vysokej školy a študijných programov?
- Zlepšiť poskytovanie informácií, poradenstva a usmernení týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania. Komisia podporuje používateľom riadený nástroj U-Multirank na porovnávanie univerzít
- Zlepšiť možnosti výberu pre študentov Prostredníctvom programu Erasmus+ Komisia podporuje spoluprácu univerzít s cieľom rozšíriť možnosti štúdia, ktoré ponúkajú
Ako pomôcť inštitúciám vysokoškolského vzdelávania pri výbere študentov?
- Vypracovať komplexnejší prístup k politikám začleňovania v oblasti vysokoškolského vzdelávania s dlhodobými záväzkami a akčný plán vrátane priorít a cieľov politík
- Prepojiť politiku prijímania s potrebami študentov a dopytom na trhu práce. V odporúčaní Rady týkajúcom sa sledovania uplatnenia absolventov je členským štátom adresovaná výzvy, aby vytvorili systém sledovania absolventov, ktorý by poskytoval údaje o relevantnosti ich systému vysokoškolského vzdelávania
- Stimulovať prostredníctvom systémov financovania záväzok inštitúcií vysokoškolského vzdelávania týkajúci sa sociálneho začlenenia. Aktivity partnerského učenia zorganizované v rámci pracovnej skupiny ET2020 pre financovanie založené na dosiahnutých výsledkoch poskytli užitočné informácie o tom, ako zapojiť inštitúcie vysokoškolského vzdelávania do stanovovania strategických cieľov
- Využívať nástroje vyvinuté v rámci bolonského procesu na uľahčenie prechodu na vysokoškolské vzdelávanie
- Poskytovať podporu akademickým a administratívnym pracovníkom v oblasti vysokoškolského vzdelávania na zlepšenie kvality vzdelávania a výučby. Projekt Európske fórum pre posilnenú spoluprácu v oblasti výučby (EFFECT) podporovaný programom Erasmus+ hľadá spôsoby, ako by sa dalo lepšie podporiť vzdelávanie a výučbu na vysokých školách.